Kľúč je znak na začiatku notovej osnovy alebo v nej, podľa ktorého čítame noty, teda určujeme ich výšku. Na označenie miesta v notovej osnove sa vo vývoji notového písma najskôr používali písmená „C“, „G“ a „F“. Z týchto sa postupne vyvinuli dnešné kľúče. V súčasnosti sa v hudbe najčastejšie stretávame s nasledovnými kľúčmi: G kľúče pri týchto špirála objíma linku na ktorej leží nota „g“.

Tieto flažolety znejú tak trochu ako keby sme hrali tlmenou (mute) technikou. Postup: Rýchlym striedavým (alternatívnym) brnkaním rozozvučujeme príslušnú strunu, napr. basovú strunu "E". Popri tom na tejto strune jemne dohmatávame prstom ľavej ruky (struny sa dotýkame ale nepritláčame ju k hmatníku) a posúvame ho z hora nadol alebo z dola nahor po strune. Výsledok je modulujúci zvuk akoby hraný tlmenou technikou.

celý článok nájdeš tu - klikni sem

Pri tomto type flažoletov zvuk tvoríme brnkátkom (plektrum). Držíme ho tak, aby prsty pravej ruky (ukazovák, prípadne prostredník spolu s palcom) pokrývali skoro cele brnkátko. Hovoríme tomu "držanie na tesno". Vtedy je brnkátko skoro celé skryté medzi prstami pravej (brnkacej) ruky a trčí len kúsok špičky. Flažolet vzniká tak, že vzápäti po brnknutí brnkátkom sa na okamih dotkne struny palec. Zvuk sa zmoduluje a vznikne pisklavý tón zložený z rôznych alikôtnych tónov...

celý článok nájdeš tu - klikni sem