Melódia patrí medzi najdôležitejšie zložky hudby. Ak poznáme dobre základy harmónie, vzťahy medzi akordami a stupnicami, máme uľahčenú prácu pri chápaní, rozbore a samozrejme aj vlastnej tvorbe melódií. Pri tejto práci okrem znalostí hrá veľkú rolu talent, inšpirácia, náhodný nápad aj skúsenosti. V nasledovnom skúsim niektoré aspekty tejto problematiky priblížiť.
Kadenciou nazývame súbor hlavných akordov v každej tónine (základný tón), ktorými sa už dá harmonizovať (podložiť jednoduchú pieseň harmóniou - akordami). Tvorí ich súbor troch základných akordov, postavených na I., IV. a V. stupni stupnice. Na každom stupni stupnice môžeme vytvoriť terciovým spôsobom akordy, trojzvuky, štvorzvuky, päťzvuky, šesťzvuky aj sedemzvuky. Pre nás majú význam hlavnetrojzvuky (trojhlasy - kvintakordy) a štvorzvuky (štvorhlasy - septakordy).
V notovej osnove nižšie sú vľavo rozpísané trojzvuky od I. po VII. stupeň, pričom VIII. stupeň už predstavuje opakovanie I. stupňa ale o oktávu vyššie, takž sa sústredíme na I. až VII. stupeň. V pravej časti notovej osnovy sú rovnakým spôsobom rozpísané septakordy (štvorzvuky) a pod notovou osnovou je tabuľka popisujúca celú situáciu aj vzniknuté akordy na jednotlivých stupňoch.
Písmená v akordových značkách voria základ pri systéme značiek všetkých akordov. Každé príslušné písmeno je nielen názvom a symbolom pre základný tón akordu ale - a to si dobre zapamätajme - súčasne predstavuje v systéme akordových značiek označenie durového kvintakordu - trojzvuku.
Napríklad: C označuje durový kvintakord od základného tónu „c" tj. C dur: C = c - e - g, od tónu „g" G dur: G = g - h - d, od tónu „d" D dur: D = d - fis - a, od tónu „e" E dur: E = e- gis - h, atď... Z toho vyplýva, že už samotné písmená ako také sú vlastne akordovými značkami. Preto si zapamätajme dôležitú vec: Bez písmena žiadna akordová značka neexistuje! Väčšina systémov označovania akordov používa len veľké písmená avšak v minulosti sa niekedy molový kvintakord označoval malým písmenom: c = C mol = Cmi = c - es - g, d = D mol = Dmi = d - f - a, e = E mol = Emi = e - g - h.
Táto rodina stupníc sa skladá z piatich tónov, preto aj názov pentatoniky. Všetky najznámejšie pentatoniky sú „anhemitonické" - neobsahujú interval malej sekundy - 1/2 tón. Základom odvodenia pentatonik je prirodzená pentatonika. Táto spolu z bluesovou pentatonikou sú z pentatonik v praxi najpoužívanejšie.
Teoretické odvodenie základných pentatonických stupníc je znázornené na obrázku nižšie:
Vysvetlívky skratiek: v2 = veľká sekunda, m3 = malá tercia, č5 = čistá kvinta, v6 = veľká sexta, 1 = čistá prima, 2 = veľká sekunda, 3b = malá tercia, 3 = veľká tercia, 4 = čistá kvarta, 5 = čistá kvinta 6 = veľká sexta, 7b = malá septima, 7 = veľká septima, (I. - V. stupne stupnice).
Dobré ráno! dnes je sobota 27. júla 2024
Marian 
