Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódií - okamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. "free improvizácie",kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv."organizovanú improvizáciu", kde má improvizácia súvoslosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom. Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu. Vyzretý improvizátor, to znamená roky aktívneho hrania, premýšlania vo všetkých súvislostiach a v neposlednom rade aj dobrá znalosť hudobnej teórie, najmä o intervaloch, stupniciach, akordoch, harmonizácii a harmónii.
Melódia patrí medzi najdôležitejšie zložky hudby. Ak poznáme dobre základy harmónie, vzťahy medzi akordami a stupnicami, máme uľahčenú prácu pri chápaní, rozbore a samozrejme aj vlastnej tvorbe melódií. Pri tejto práci okrem znalostí hrá veľkú rolu talent, inšpirácia, náhodný nápad aj skúsenosti. V nasledovnom skúsim niektoré aspekty tejto problematiky priblížiť.
Kadenciou nazývame súbor hlavných akordov v každej tónine (základný tón), ktorými sa už dá harmonizovať (podložiť jednoduchú pieseň harmóniou - akordami). Tvorí ich súbor troch základných akordov, postavených na I., IV. a V. stupni stupnice. Na každom stupni stupnice môžeme vytvoriť terciovým spôsobom akordy, trojzvuky, štvorzvuky, päťzvuky, šesťzvuky aj sedemzvuky. Pre nás majú význam hlavnetrojzvuky (trojhlasy - kvintakordy) a štvorzvuky (štvorhlasy - septakordy).
V notovej osnove nižšie sú vľavo rozpísané trojzvuky od I. po VII. stupeň, pričom VIII. stupeň už predstavuje opakovanie I. stupňa ale o oktávu vyššie, takž sa sústredíme na I. až VII. stupeň. V pravej časti notovej osnovy sú rovnakým spôsobom rozpísané septakordy (štvorzvuky) a pod notovou osnovou je tabuľka popisujúca celú situáciu aj vzniknuté akordy na jednotlivých stupňoch.
Písmená v akordových značkách voria základ pri systéme značiek všetkých akordov. Každé príslušné písmeno je nielen názvom a symbolom pre základný tón akordu ale - a to si dobre zapamätajme - súčasne predstavuje v systéme akordových značiek označenie durového kvintakordu - trojzvuku.
Napríklad: C označuje durový kvintakord od základného tónu „c" tj. C dur: C = c - e - g, od tónu „g" G dur: G = g - h - d, od tónu „d" D dur: D = d - fis - a, od tónu „e" E dur: E = e- gis - h, atď... Z toho vyplýva, že už samotné písmená ako také sú vlastne akordovými značkami. Preto si zapamätajme dôležitú vec: Bez písmena žiadna akordová značka neexistuje! Väčšina systémov označovania akordov používa len veľké písmená avšak v minulosti sa niekedy molový kvintakord označoval malým písmenom: c = C mol = Cmi = c - es - g, d = D mol = Dmi = d - f - a, e = E mol = Emi = e - g - h.