Po istom rozumnom čase, či sa na gitare hrá alebo nie, je dôležité struny vymeniť. Interval medzi výmenou strún býva rôzny a závisí od frekvencie hrania, teda ako často hráte. Na tento interval tiež vplýva kvalita založených a napnutých (naladených) strún a pri kovových aj pot hráča. Niektorí ľudia majú veľmi agresívny pot a kovové struny potom rýchlo degradujú. Všeobecne sa dá povedať, že priemerný „domáci hráč“ by mal vymeniť kovové struny aspoň jedenkrát za dva až tri mesiace, aj keď na gitaru nehrá pravidelne.
Ak sa gitare venujete každý deň, struny teba vymieňať oveľa častejšie. Nylonové struny vydržia o niečo dlhšie, no aj pri nich vinutie na strunách E – A – d prvé signalizuje starnutie. Tiež platí, že drahšie struny znášajú lepšie a dlhšie všetky nástrahy pri hraní ako je napätie v natiahnutom stave a tým časom stratu harmonického ladenia, mechanické odieranie a zanášanie pri hre, vplyv poveternostných podmienok a pod. Postup pri výmene strún býva v závislosti od typu strún (kovové, nylonové) rôzny. Avšak existujú aj všeobecne platné pravidlá.
Šesť strún gitary - hrubšie (basové) struny E - A - d sú priečne vinuté, rovnako ako tiež melodická struna g. Táto struna býva pri niektorých typoch sád strún bez vinutia. Tenké (melodické) struny h, e1 sú vždy bez vinutia. Struny môžeme rozdeliť podľa materiálu z ktorého sú vyrobené na nylonové a kovové.
Nylonové struny
Tieto struny sú na pohľad podobné rybárskemu nylonu. Niektoré modely sú vo farebnom, čiernom alebo zlatom prevedení. Svojim zvukom sú vhodné na klasiku s typickou teplou, mäkkou farbou zvuku. Z hľadiska bezpečnosti pri cvičení sú najvhodnejším typom strún pre začínajúcich gitaristov. Tabuľka uvádza hrúbky nylonových strún podľa pnutia (Gorstrings):
Šesť strún gitary,E - A - d - g - h - e1, je potrebné pred samotným hraním na nej správne naladiť. A práve tu sa väčšina začiatočníkov dostáva do problémov. Takmer každý začínajúci hráč má s naladením gitary menšie, či väčšie problémy. Oporúčame, aby vám nástroj najskôr naladil a prípadne, neskôr v začiatkoch, aj priebežne dolaďoval skúsenejší hudobník. Ak si už trúfate gitaru naladiť sami, môžete to urobiť niekoľkými spôsobmi.
Najzaužívanejší postup ladenia je pomocou dohmatu na susednej strune, ktorý opisuje nasledovný postup:
Najtenšiu strunu „e1“ naladíte podľa iného nástroja (klavír, druhá gitara, harmonika, iný naladený hudobný nástroj alebo fúkacia ladička).
Ak nie je k dispozícii iný naladený nástroj, naladíte strunu „e1“ „od ucha“. Strunu napínajte opatrne, aby ste ju neroztrhli a nezranili sa pri tom. Najlepšie však bude ak vám ju naladí skúsený hudobník.
V prípade, že už je struna „e1“ správne naladená, môžete ladiť ďalšie struny metódou porovnávania susedných strún.
Girara sa zapisuje do notovej osnovy o oktávu vyššie ako v skutočnosti znie. Je to s praktických dôvodov (aby sa nemusela písať do husľového aj basového kľúča ako klavír). Na obrázku nižšie je schématicky znázornený hmatník gitary od 1. po 12. pražec. Arabské číslice označujú príslušné polohy. Horizontálne čiary predstavujú struny, vertikálne čiary zasa pražce. Zvislou hrubou čiarou (naľavo) je označený nultý pražec (sedlo).
Krížik (♯) za označením tónu zvyšuje jeho výšku o polovicu tónu, béčko (♭) daný tón o polovicu tónu znižuje . Čierne kruhy a elipsy označujú polohu jednotlivých tónov (nôt) na hmatníku. Nultá poloha je vyjadrená strunami znejúcimi naprázdno (biele štvorce v schéme naľavo) a postupne zľava doprava idú polohy 1 až 12. Na skutočnom hmatníku pokračujú polohy 13. polohou, ktorá je o oktávu vyššou polohou ako 1. poloha. Napr. na strune "E (nota e)" bude v 13. polohe tón "f (nota f1)", pretože v 1. polohe je na tejto strune tón "F (nota f)", atď. Oktáva je interval toho istého tónu preneseného do inej (najbližšej) výšky, napr. e - e1, f1 - f2, atď.
Obrázok nižšie znázorňuje polohu nôt na hmatníku ako ich hráme z notovej osnovy, teda o oktávu vyššie ako v skutočnosti znejú: