Šesť strún gitary, E - A - d - g - h - e1, je potrebné pred samotným hraním na nej správne naladiť. A práve tu sa väčšina začiatočníkov dostáva do problémov. Takmer každý začínajúci hráč má s naladením gitary menšie, či väčšie problémy. Oporúčame, aby vám nástroj najskôr naladil a prípadne, neskôr v začiatkoch, aj priebežne dolaďoval skúsenejší hudobník. Ak si už trúfate gitaru naladiť sami, môžete to urobiť niekoľkými spôsobmi.
Najzaužívanejší postup ladenia je pomocou dohmatu na susednej strune, ktorý opisuje nasledovný postup:
Najtenšiu strunu „e1“ naladíte podľa iného nástroja (klavír, druhá gitara, harmonika, iný naladený hudobný nástroj alebo fúkacia ladička).
Ak nie je k dispozícii iný naladený nástroj, naladíte strunu „e1“ „od ucha“. Strunu napínajte opatrne, aby ste ju neroztrhli a nezranili sa pri tom. Najlepšie však bude ak vám ju naladí skúsený hudobník.
Konštrukcia nástroja (akustickej gitary v svojich rôznych formách - prevedeniach) umožňuje realizovať rôzne nastavenia ovládacích a funkčných prvkov. Ďalej si opíšeme najzákladnejšie možnosti nastavenia rôznych typov gitár. Detailnejšie sa k tejto problematike určite vrátime neskôr, v niektorých ďalších témach.
Klasická gitara (španielka) - Najčastejšie na nej môžete nastaviť chod kľúčov ladiacej mechaniky skrutkou na zadnej časti každého kľúča. Otáčaním skrutky v smere hodinových ručičiek chod uťahujete, opačným smerom ho uvoľňujete. Chod kľúčov pri ich otáčaní by mal byť primeraný, teda ani príliš ľahký ani príliš ťažký. Ak i po uvoľnení chodu kľúča mechaniky nedosiahnete jej ľahký a plynulý chod, môžete vyskúšať štetcom do závitu jemne naniesť olej. Ak ho nemáte, postačí Diava (čistiaci a leštiaci prostriedok). Obojsmerným otáčaním skrutky sa olej dostane všade do závitu. Ak ani tento postup nepomôže a chod kľúča i naďalej nie je optimálny, navštívte radšej servis alebo najbližšiu predajňu hudobných nástrojov.
Na tomto mieste si môžete prezerať grafické zápisy akordových hmatov (značiek), ktoré môžete čítať podľa vysvetlívky. Nie je ambíciou zobraziť všetky akordy (skôr je mojou ambíciou vám na mojich stránkach vysvetliť postup ako si tieto akordy odvodíte postupne sami) ale tie najpoužívanejšie sem postupne pribudnú ako určitý zaklad a bude s toho katalóg akordových hmatov.
Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódií - okamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. "free improvizácie",kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv."organizovanú improvizáciu", kde má improvizácia súvoslosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom. Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu. Vyzretý improvizátor, to znamená roky aktívneho hrania, premýšlania vo všetkých súvislostiach a v neposlednom rade aj dobrá znalosť hudobnej teórie, najmä o intervaloch, stupniciach, akordoch, harmonizácii a harmónii.