Čo je to “akordový vzorec“? Akordový vzorec je číselné zobrazenie štruktúry (skladby) akordu, pričom využívame arabské číslice, vyjadrujúce (označujúce) kvalitu (hodnotu) každého tónu (intervalu). Popíšeme si to na jednoduchom príklade nonového akordu C9. C9 má tóny v základnom tvare akordu: c – e – g – b – d1. Ak chceme vytvoriť vzorec tohto akordu jednoducho zapíšeme intervalové vzdialenosti každého tonu akordu vzhľadom k základnému tónu akordu (v základnom tvare):

Porovnajme: c – c = čistá prima = 1, c – e = veľká tercia = 3, c – g = čistá kvinta = 5, c – b = malá septima = 7b, c – d1 = veľká nona = 9.

celý článok nájdeš tu - klikni sem

V systéme označovania akordov - akordových značkách plnia čísla úlohu vyjadrenia rôznych intervalov a intervalových zostáv. Intervaly sú presne určené samotnými číslami, alebo sú čísla kombinované s posúvkami či inými znamienkami. Jednoduché čísla - každá akordová značka je symbolicky vyjadrená schémou akordu. Pretože ide o terciový systém, vykazuje akordová značka predovšetkým primu, terciu, kvintu, septimu, nonu, undecimu a tercdecimu. Vyskytuje sa kvarta a sexta o ktorých si povieme neskôr. Ak využijeme číselné značenie intervalov arabskými číslami ako sme používali pri intervaloch, dostaneme číselné označenie pre intervaly nachádzajúce sa v súzvuku - akorde:

Z týchto jednoduchých čísiel sa nepoužíva označenie veľkej a malej tercie a kvinty pretože tvoria kvintakord. Pre rôzne typy kvintakordov sa využíva označenie pomocou značiek alebo skratiek. Kvinta sa označuje, len keď je v akorde iná ako čistá! (zmenšená =5b alebo 5-, alebo zväčšená 5♯ alebo 5+ viď časť znamienka)

celý článok nájdeš tu - klikni sem

Písmená v akordových značkách voria základ pri systéme značiek všetkých akordov. Každé príslušné písmeno je nielen názvom a symbolom pre základný tón akordu ale - a to si dobre zapamätajme - súčasne predstavuje v systéme akordových značiek označenie durového kvintakordu - trojzvuku.

Napríklad: C označuje durový kvintakord od základného tónu „c" tj. C dur: C = c - e - g, od tónu „g" G dur: G = g - h - d, od tónu „d" D dur: D = d - fis - a, od tónu „e" E dur: E = e- gis - h, atď... Z toho vyplýva, že už samotné písmená ako také sú vlastne akordovými značkami. Preto si zapamätajme dôležitú vec: Bez písmena žiadna akordová značka neexistuje! Väčšina systémov označovania akordov používa len veľké písmená avšak v minulosti sa niekedy molový kvintakord označoval malým písmenom: c = C mol = Cmi = c - es - g, d = D mol = Dmi = d - f - a, e = E mol = Emi = e - g - h.

celý článok nájdeš tu - klikni sem

Najpoužívanejším spôsobom tvorby akordov je tzv. "terciový systém", ktorý vytvára základné formy akordov stavaním tercií nad seba z jednotlivých stupníc.

Napríklad: stupnica C dur: c - d - e - f - g - a - h / c1..., tvoria tóny c - e - g akord C dur - ak odvodíme základný trojzvuk od jej I. stupňa. Ak začneme odvodzovať akord od jej II. stupňa dostaneme akord D mol (Dmi = d - f - a), odvodením od III. stupňa dostaneme E mol (Emi = e - g - h), na IV. stupni bude F dur ( F = f - a - c1), V. stupeň G dur (G = g - h - d1), VI. stupeň vytvorí A mol (Ami = a - c1 - e1) a na VII. stupni vznikne Hmi5- (h - d1 - f1), ktorý vytvoria dve malé tercie nad sebou. Všetky tieto akordy sú trojzvuky, pretože na ich tvorbe sa zúčastňujú tri tóny.

celý článok nájdeš tu - klikni sem