Je technika pri ktorej vytvárame nový tón inak než skracovaním (dohmatmi) strún. Vyťahovaním strún zvyšujeme výšky tónu, ktoré by zaznievali na týchto miestach dohmatnutia. Najčastejšie sa vyťahujú struny melodické „g", „h" a tiež „e1". Vyťahujú sa nahor smerom k basovým, hrubým strunám. Obyčajne sa vyťahujú o celý tón alebo poltón, na elektrofonickej gitare aj viac; o tri a niekedy aj o štyri poltóny. Tu zohráva kľúčovú úlohu typ a určenie strún. Struny na akustickú gitaru nie sú spravidla konštruované na takéto vyťahovanie a pri nich sa najčastejšie stretávame s pol a celotónovým vyťahovaním alebo vyťahovaním struny medzi týmito hodnotami.
Patrí k dôležitým prvkom na dokreslenie sólovej hry. Vibráto dáva každému gitaristovi možnosť osobitého podania a výrazne môže dotvárať rukopis (hru) gitaristu. V podstate existujú tri typy vibráta: dva z nich sa tvoria pomocou ľavej ruky a tretí využíva tremolo páku. Vibráto je možné tvoriť aj kombináciou všetkých spomínaných typov.
1. Vibráto prstami ĽR. Pri tomto spôsobe tvorby vibráta dohmatnutý tón prstom ĽR striedavo jemne rozlaďujeme (nadlaďujeme) vyťahovaním struny, čím vzniká jemné kolísanie výšky tónu. Rýchlosť striedania nadladenia a vrátenia do východiskovej polohy potom ovplyvňuje rýchlosť vibráta. Vykonáme ho tak, že strunu po brnknutí najskôr jemne akoby vytiahneme nahor (naozaj veľmi jemne, takmer nepozorovane) a potom tón vraciame späť do východiskovej polohy. Z tej ho opäť jemne vytiahneme, avšak tentokrát nadol, a rovnako ho vrátime do východiskovej polohy.