Odvodenie intervalov v základnej diatonickej rade (DR) tvorí základ pre pochopenie ich vzniku a stavby. Tieto intervaly odvodené zo základnej diatonickej rady sa nazývajú pôvodné intervaly. Môžeme ich odvodiť zo vzostupnej (stúpajúcej) alebo zostupnej (klesajúcej) diatonickej rady. Nasledujúca schéma opisuje odvodenie intervalov:
Názov intervalu pri odvodení medzi jednotlivými tónmi DR nájdete v prieniku dvoch tónov tabuľky (riadok/stĺpec)...
Pri tejto technike tvoríme nový tón (tóny) príklepom, teda priklepnutím ďalšieho tónu prstom ľavej ruky namiesto klasického dohmatnutia spojeného s brnknutím nového tónu. Už výraz priklepnutie napovedá, že pri tejto technike musíme pri priklepávaní prstom ĽR vytvoriť určitý švih, aby nový tón zaznel čisto a dostatočne hlasno. Príklepy vykonávame všetkými prstami ĽR okrem palca.
Pri tejto technike tvoríme nový tón (tóny) kĺzaním, sklzom prstu ľavej ruky z jednej polohy do druhej, väčšinou na tej istej strune. Najjednoduchším variantom je základný sklz (basic slide), pri ktorom pritlačený dohmatnutý tón na niektorej zo strún presúvame do inej polohy. Podľa smeru rozoznávame sklzy nahor alebo nadol. Tiež môžeme realizovať sklzy z nedefinovaného miesta alebo sklzy na nedefinované miesto. Sklzy cez viac poltónov označujeme ako glissando. To predstavuje plynulú zmenu výšky tónu, pričom nevnímame jednotlivé stupne cez ktoré prechádza.
Gitara ako najrozšírenejší strunový nástroj obsahuje štandardne šesť strún, ktorými sú od najhrubšej struny tak ako znejú: E - A - d - g - h - e1. V notovej osnove zapisujeme tóny gitary v husľovom kľúči o oktávu vyššie než v skutočnosti znejú. Preto gitaru zaraďujeme medzi tzv. transponujúce nástroje. Akustická gitara sa skladá z troch základných častí: telo, krk a hlava. Ostatné funkčné prvky sú rozmiestnené na uvedených základných častiach.